HABERA & TEAM UNPLUGGED TOUR 2025 odštartovalo v Trnave vo veľkom štýle

Po viac než dekáde sa Pavol Habera & TEAM vrátili k akustickému formátu. Ich nové turné UNPLUGGED TOUR 2025 odštartovalo v trnavskom Dome kultúry a hneď prvý koncert ukázal, že aj po rokoch dokážu „nároční“ muzikanti ponúknuť výkon svetovej úrovne – s iskrou, nadhľadom aj ľudskosťou. Hudba, energia, humor – všetko, čo robí TEAM tým, čím je Úvodná trojica skladieb – „Mám na teba chuť“, „Ja už nemám čo stratiť“ a „Čo s tým“

Max Cavalera nehasí, ale prilieva benzín – Soulfly sú späť!

Soulfly, toto dvojslabičné slovíčko vyvoláva v dave headbangerov vzrušujúce šteklenie v rozkroku. U mužského pokolenia sa s doprovodnou mimovoľnou polúciou varlatá scvrkávajú na veľkosť hrozienok a holkám pod koženou sukénečkou rozkošne vlhne pokožka na vnútornej strane stehien. A za tým všetkým je jedna z najväčších postáv metalového undergroundu Max Cavalera. V dobe keď sa tvorili fosílne palivá, on odišiel zo Sepultury a založil vo Phoenixe kvartet Soulfly, ktorého už trinásty album práve držíte v paprčiach. A už dvadsaťosem rokov patria medzi určujúce formácie kovového

Katapult v Brne 2025: Konečne dobrý koncert

Po mojom tohtoročnom dvojnásobnom sklamaní z koncertov na viedenskom štadióne Ernsta Happela bol koncert Katapultu v Brne po dlhšej dobe príjemným prekvapením. O štadióne Ernsta Happela sa často vedú diskusie v súvislosti s jeho akustikou, ktorá koncertom príliš nepraje. Niet sa čomu diviť – futbalové štadióny sú predsa logicky navrhované a stavané pre iné podujatia než hudobné koncerty. No v súvislosti s Happelom som uvažoval aj nad možnosťou zvaliť to na zvukára. Katapult to

Metaloví štyridsiatnici na Slovensku: W.A.S.P. v Žiline v tieni Helloween

V piatok 25. októbra sa slovenskí metalisti ocitli pred ťažkou voľbou – Zvolen hostil Helloween, Žilinu zas W.A.S.P. Napriek tomu, že termínová kolízia mnohých zaskočila, tí, ktorí si vybrali Žilinu, rozhodne neľutovali. Blackie Lawless a jeho zostava predviedli intenzívny, energický set postavený na nesmrteľných klasikách z osemdesiatych rokov. Zazneli legendárne skladby ako “On Your Knees,” “L.O.V.E. Machine,” “Wild Child,” “The Idol” a nevyhnutná “I Wanna Be Somebody”. Každý tón, každé gitarové sólo a hlas

Turnstile – „Never Enough“: Punk žije a experimentuje s noblesou

„Ste z tretiny post-hardcoreisti, z tretiny pankáči a z tretiny mainstreamoví rockeri! Nezastavujte sa lebo neprežijete! A musíte byť ešte viac tvrdší!“! Je to neuveriteľné ale punk stále žije, debili! Na pomedzí siedmej a ôsmej dekády bolo dosť odvážne počúvať punk, nosiť strapaté číro a to nehovorím o sidovkách a kanadách. Vtedy aj tí najdrsnejší pankáči počúvali klasickú vlnu začínajúcou Sex Pistols a končiac The Damned, alebo newyorskú scénu ako Ramones neskôr hardcoreových Agnostic Front, či subžáner Oi!, ku ktorému sa hlásili The

Paradise Lost Ascension: Gotický doom metal v najčistejšej podobe

Jedným z dôvodov preverenej životaschopnosti gotického metalu je bezproblémové súžitie základného, teda hlavného prúdu, so všetkými súbehmi a križovatkami experimentov, včítane tých pohybujúcich sa na hranici, či z časti za hranicami žánru. Preukazuje to vývoj jak žánru, tak inštrumentácie a tvorby samotných muzikantov, ktorí pestré dianie v gotickom metale formujú. A k takým patrí aj už skoro legendárna pätica gotických zadoomancov z Halifaxu nazvaných podľa epickej poémy Paradise Lost od predstaviteľa anglickej puritánskej revolúcie Johna Miltona, napísanej v päťstopovom jambickom verši bez rýmov,

Helloween – 40 rokov power metalu vo veľkom štýle

Zvolen sa na jeden daždivý októbrový večer premenil na epicentrum power metalu. Legendárni Helloween oslávili štyridsať rokov existencie koncertom, ktorý napriek počiatočným komplikáciám priniesol nezabudnuteľný hudobný aj vizuálny zážitok. V sobotu večer sa Zvolen stal hlavným mestom power metalu. Nemeckí veteráni Helloween zavítali na Slovensko v rámci turné k albumu Giants And Monsters, ktoré symbolicky uzatvára ich štyridsaťročnú púť na vrchole žánru. Napriek upršanému počasiu, neskorému začiatku a organizačným zmätkom, ktoré poznačili úvod večera,

Deftones – Private Music: Návrat kráľov v najlepšej forme od čias White Pony

Nikto nikdy nič, nemá mať za definitívne. Táto múdrosť platí aj v metalovej tvorbe a je možné bez problémov ju vztiahnuť aj na tento skvelý materiál od alternatívnych Kalifornčanov Deftones. Prosím o maximálnu pozornosť, lebo toto nie je bežná popina, ani obyčajný album, ale jedna z najvýraznejších dosiek tohto roku, ktorá zamieša všetky albumové a výročné rebríčky. Zvláštny názov Private Music, to je pokračovanie vytýčeného smeru naznačeného už pred pätnástimi sezónami matrošom Diamond Eyes a prirovnávaným k fenomenálnej doske Koi

IN THE WOODS… – melancholický návrat k severským koreňom na albume plnom avantgardného blacku a gotiky

Temný mútny vodný tok Otra z tohto opusu doslova dýcha ako aj tie nádherné zákutia, búrlivé pereje, skalnaté priesmyky, ale aj v opare vynímajúce sa vlnité lesy a malebná delta, ústiaca do Skagerraku… Mohutnosť a archaickosť sa tu snúbi s krehkosťou a drobnosťou. Je to konfrontácia filozofie, introspekcie, obety a smútku, či zadoomaných postupov s blackovými detailmi a gotickými prvkami. Cítiť kvapôčky ľadovej vody, prúd studeného vzduchu zase vytvára na pokožke drsné zimomriavky a rovnako ako pustú bezútešnosť postupujúcej degradácie, je tu aj

Domination od Primal Fear – silácka power metalová jazda bez kompromisov

Prvotný strach od svojho vzniku, teda od neúspešného konkurzu Ralfa Scheepersa do JUDAS PRIEST, realisticky oživuje silácku scénu o skvelo kovotepeckých a riadne nadupaných opusov, avšak teraz na svojom pätnástom sa však trochu prekonali a vytasili naozajstnú makabrozitu a hybrid zo všetkých najskvelejší – bufet mačovských riffov, diaľničnej rytmiky a vokálnych halfordizmov. Hluchová smršť v podobe nadvlády predátora, latinsky.Powerosaurus Metaloxus. Naozaj jeden z vrcholov plastického malformačného snaženia, ktorý sa dá vnímať aj celú noc, či už so slúchadlami vonku, v aute, či

Nový album Helloween – Giants & Monsters: epická cesta medzi mýtom a metalom

Mytológia sa vyznačuje veľmi výraznou evolúciou od disharmonicko-monštruóznych hmlistých obrazov, ktorými sa vyznačovala v staršom období, cez harmonickejšie, prevažne zoomorfné zobrazenia k úplne harmonickým antropomorfným obrazom. Nikto netuší o čo ide hamburským kovovým silákom, či sú to obri alebo Leviatan z Biblie, alebo vybájené príšery a Kyklopi zo starého Grécka, či dokonca monštrá z filmového plátna modernej doby. V každom prípade tak ako sa zmenšuje nábožensko-kultovný obsah starodávnych mýtov, rastie význam umelecko-estetických prvkov v prítomnosti o čom svedčí aj

Power/thrash bulldozer: Vicious Rumors a ich návrat do diablovho azylu

Keď má jedinec opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, tak využije právo na azyl, avšak keď je to zhovädilé indivídum hodné tak akurát elektrického kresla, tak mu svoju ochranu ponúkne iba diabol v podobe kozla „hircus nocturnus“, ktorému musí skladať prísahu napodobňujúce liturgické zaprisahanie krstenca: „io mi vi do in carne in ossa a voi Satanasso Maggiore et rinnego Dio, il sanctissimo battesimo, li santi et ogni cosa“ – „Odovzdávam sa

Švédski šašovia rock’n’rollu späť v akcii: viac srandy než nápadov

Otrepaná, punkoidná, na opakovaní rovnakých akordov a melódií založená garážová satira, ktorá si neustále robí srandu z toho, že je otrepanou, punkoidnou, na opakovaní rovnakých akordov a melódií založenou satirou. Niekedy to funguje veľmi dobre, niekedy ani moc nie. V kontextu ich skorších rockových dekonštrukcii je to opusík zábavný, inšpiratívny (konvencie žánru nie sú zveličené ani prehnané), ktorý je vďaka prítomnosti „vintage“ soundu a skvelo zvládnutého množstva odkazov k punkovým koreňom a iným starým rockovinkám zároveň

Cradle of Filth – The Screaming of The Valkyries

V obrovskej vysokej sieni Valhally hrdo pózuje sextet rôznorodých zástupcov kovového extrému a s opovrhnutím zvyšujú svoj verbálny prejav na zlovestne krásne Valkýry, nalievajúce im hustú medovinu do zakrivených dutých rohov. Obklopení zástupom hnijúcich einherjov len letmo registrujú sediaceho Odina kŕmiaceho svojich dvoch vlčích strážcov. Zatiaľ čo sa v vrzgotom otvárajú ďalšie a ďalšie vráta a prichádzajú ďalší mŕtvi bojovníci, okrem tých, ktorých Freya odviedla do svojej sály vo Folkvangu, tak šestica potichu odstúpi od tohto temného davu a v krutých

Arch Enemy sa vracajú s Blood Dynasty – Najtemnejší album od čias War Eternal?

Krutohusto sugestívne a brutálne explicitné zobrazenie krvavých dynastií v civilizovanom svete, ale len pánboh vie, či sa jedná o surové zvrátenosti juliovsko-klaudiovskej mizérie, ktorých má náhodný počúvajúci miestami hodne stiahnutý kakáčik, či poukazujú na najkrvavejšiu anglickú dynastiu Plantagenetovcov, pri ktorej pociťujeme veľkú radosť, že si naši rodičia zasexovali až v dnešných časoch alebo snáď velebíme nejaký islamský rod al-Asadov, ktorí terorizujú prežívajúc v Sýrii. No, podľa morbídneho artu od amerického štetkára Alexandra Reisfara možno to mapuje habsburských pankhartov alebo

Atypic – Apotropaic

Foto: ATYPIC Apotropaismus je magické myslenie založené na túžbe oslabiť vplyv nejakej osoby alebo objektu. Apotropaické jednanie je typické pro introvertní psychologickou orientáciu.Karl Gustav Jung Veľká lekcia z vnímania, hudobnej tolerancie a pochopenia, to je opus Apotropaic od prešporáckych mágov Atypic. Buď geniálne dielko, alebo strašná haluz, no každopádne vynikajúci a hlavne nevšedný zážitok. Avšak zástup erudovaných pisálkov (medzi ktorých sa niekedy radím aj ja), ktorí sú schopní objaviť hlboké podobenstvá a metafory aj pri analýze svojho

Dynazty: „Game Of Faces“ – Powermetalový opulentný zážitok, ktorý zaujme každého fanúšika

Foto: FB Dynazty Prudko počúvateľné, slušňácky pôsobiace až našminkované xichty audiolizované do silácko-kovovej vatovej hry s prístupnosťou a naráciou pre mládežníckych pubišov či starších nedospelákov, ktorá na nich v tom súčasnom hnoji jednobunkových heavymetalových brakov samozrejme pôsobí, ako by po slabikovaní homixových omaľovánok siahli po graficky upgradovanom Picassovi a vyvoláva tak hysterické nadhodnocovanie so serióznym a pseudofilozofickým presahom, nech to znamená čokoľvek. Foto: FB Dynazty Na mňa, oproti klasickým kovovým bandám, panoptikum heavymetalových klišé, príliš zjemnelého soundu

Dream Theater – Parasomnia

Poruchy spánku dávajú možnosť vidieť svetlo na konci inak tmavého tunela Divadla snov. Parasomnia sú poruchy prebúdzania z REM (rapid eye movement) spánku a patria k nim nočné mory, rekurentná izolovaná spánková paralýza a porucha chovania v REM spánku. Sú asociované s komorbidnou psychopatológiou, najmä post-traumatickou stresovou poruchou, ktorá sa objavuje ako prvý príznak neurodegeneratívneho ochorenia. Liečba dreamovskej parasomnie pozostáva zo zdravého vnemu novej dosky bez alkoholu a na kvalitnom gauči s malou pomocou behaviorálnej terapie identifikujúcej mentálny faktor

ROCK ON POZÝVA

Vypočuj si nás ako podcast