Exodus – Goliath

Neuveriteľný pokrivený hybrid biblickej legendy o súboji mladého židáckeho fagana Dávida, ktorý sa podujal poraziť filištínskeho obra Goliáša prakom a šutrami. Nooo…podarilo sa mu to a Gary Holt a jeho Exodus si to zobral za svoje a svojimi desiatimi okrúhliakmi zostreľujú Goliášov Veľkej štvorky. Geniálne opusy The Atrocity Exhibition prefiknuté reunionovým Tempo of the Damned a zasadený do technického priestoru Persona Non Grata, berúci si to najlepšie z ich počiatkov okorenený ich vlastnou poetikou, filozofickou atmosférou a kryštalickým soundom. A viete čo je najlepšie? Že kombinácia thrashoidného braku, technicky vyspelých jedincov a staronového škrekľúňa zase funguje. Nový už trinásty štúdiový album od richmondského kvintetu sa všemožne vyhýba tým najprevarenejším klišé a krutosť, agresiu a napätie dávkuje majstrovsky a s prehľadom. Muzikanti hrajú až neuveriteľne dobre a technicky. Hocikedy by sa uplatnili v hociktorej jazzovej šialenosti a predovšetkým analógia s už spomenutou Big Four pre fans zdvíha hodnotenie na poctivých osem a pol pointu.

Posledný naozajstný člen bandy z druhej vlny thrashu z Bay Area (áno, je tu ešte škopkár Tom Hunting) sa po odchode Stevea „Zetra“ Souzu rozhodol, že nový album opatrí vokálom staronový Rob Dukes. Sme svedkami pomyslenej obriezky viacerých generácií fans. Po tomto opuse vyrastú ďalší prívrženci exoďáckeho thrashu s nesporným patentom na iritujúcich popových hujerov milujúcich totálne neurotickú atmosféru. Áno, ten kto si svojim osobitým výkladom biblického príkladu a neexistujúceho starčeka na oblohe dovolil pretlačiť aj hosťujúcich hudobníkov, ten je oslavovaný ako ukrižovaný liečiteľ a propagandista z Nazaretu.

Už úvodný nájazd 3111 je obrazom hrozivej disonancie a drvivej riffáže dokumentujúcich masaker vyše troch tisícok jedincov vo vojne narkobarónov v mexickom mestečku Ciudad Juaréz je najvhodnejším prvým aktom zvukových „hrátok“ absolútne nekompromisnej agresie. Vysokooktánová Hostis Humani Generis rýchlo a zbesilo vyždíme z každého násťročného metláka, čo sa dá a svojimi technickými pasážami dostane aj toho najnáročnejšieho headbangera na kolená až bude vzývať chorobnú pliagu na každého nepriateľa ľudskej rasy a na toho, kto by zapochyboval o ich neomylnom úsudku. Holtovský thrash je doslova nakazený zhubnou nákazou menom zápal inovačno expanzívneho nervu z poslintania nejakým úchylným Escobarom. Ďalšia energická ale melodická mašinéria The Changing Me vsádza na najšialenejšie drsný a zároveň najvšestrannejší vokálny prejav Roba Dukesa s prispením Petera Tägtgrena a jeho charakteristického melodeathového revu. Čo sa týka inštrumentácie?… to je fakt niečo… trochu pritepleného vetríka privejú melodické pasáže, ale za trochu temnej je(b)mnosti by človek išiel aj na kraj sveta.

Exodus je drvivá, hrudkovitá a energická grcka, ktorá len bolestivo lezie cez hrtan a neponúka len rýchlosť rozprsknutia sa na asfalt. Dáva aj strednotempovú deštrukciu ústnej dutiny aby vyvážila tú svoju šialenú nechutnosť. A práve o tom je mäsitá hymna Promise You This, ktorá vyniká medzi tou hromadou stredne dlhých ohromujúcich kompozícii s údernými chytľavými melódiámi a množstvom pekelných riffov. A to už kráča na basovom hrmote obrovský zadoomaný Goliath, čo je totálne neuveriteľné. V tomto tracku títo vyvolení Amerikánci pochodujú so vztýčeným vtákom a pritom bosí. Áno, tých päť minút je fuct temných, totálne inovatívnych a pritom dynamických, ani v najzmasakrovanejších obetiach týchto potemnelých smrteľníkov by sa jeden krvi nedorezal, pretože sonickým atakom sa táto životodárna tekutina vyparila a tak aj geriatrický pičus nedostane z toho traumu.

Ďalšia päťka časových jednotiek v Beyond The Event Horizon pokračuje vo vytýčenom smere a dokazujú predtuchu, ktorá drieme v človeku od prvých momentov, že práca gitaristov Gary Holta a Lee Altusa, majú pôvod v slayerovských eskapádach a spomenuté basové linky zase vychádzajú z figúr jazzového inovátora Clifa Burtona. A tak receptor akéhokoľvek veku pri vneme týchto dynamických kovových schválností nahadzuje blahoslavený oduševnelý výraz Medvedíka Pu pri vyprazdňovaní sa a konštatuje, že drsný vokál v ďalšej beštii 2 minutes Hate má kvapku zetrovský nádych a výstavbou pripomína starý dobrý Megadeth. Tak toto nie je nič pre divákov Teletubies a tlakový nápor vo Violence Works by prebudil aj ak toho bradatého Pána na nebesiach. Brejky neustále zmeny tempa, striedanie charakteru vokálu to je nový Exodus, ktorý by toto mohol vydať už pod nejakým trefnejším názvom daného subžánru ako novú éru thrashmetalovej histórie. Impozantný epos Summon of The God Unknow je tak trochu metallikovská a mentálne vyvažuje až prílišnú údernosť celého opusu. Táto osem minút trvajúca thrashfónia graduje od pomalého intra, cez inštrumentálne pasáže, klasické thrashové formy, alternatívne modernejšie postupy až po melodické sólové linky, skvelé vokály a vskutku zaujímavý repetitívny záver. Po skončení tejto epickej kompozície ostane každý sedieť ako obarený a na sekundu si uvedomí, že to je lepšie ako sex s okukanou babou, či alkoholový trip so susedom. Záverom totálne odrovná hardcore-punková The Dirties of The Dozen s aubiografickým Dukesovým textom a krutým drhnutím štvorstrunnej Gibsony, ktorá popiera fakt, že fungujú tak dlho a nemienia spomaliť.

Nečakal som nič moc a dostal som jednu drviacu po tlame. Aj keď začiatok je hodne náročný, je to úžasná jazda, po krivolakých zákutiach agresívnej muzičky. Vymyslieť tak klasické a pritom prístupné thrashovanie je fakt niečo… len je škoda, že potenciál konfliktu starej školy s modernými prvkami zostal dokonale nevyužitý. Možno nabudúce, človek nemôže chcieť všetko.

Vydavateľstvo: Napalm Records

Pôvod: USA

Žáner: Thrash metal

Dátum vydania: 20.marec 2026

Minutáž albumu: 54 min 09 sek

Skladby:

01. 3111

02. Hostis Humani Generis

03. The Changing Me (feat. Peter Tägtgren)

04. Promise You This

05. Goliath (feat. Katie Jacoby)

06. Beyond The Event Horizon