Vedieť skončiť na vrchole nemusí byť také ľahké, ako sa zdá. Je to bezpochyby dilema športovcov, politikov, podnikateľov a všetkých ľudí, ktorí majú dobrú kariéru a postavenie. V súvislosti s našou recenziou sa pozrieme na to, ako zamýšľa svoj odchod do hudobného dôchodku jeden z najznámejších metalových frontmanov – Dave Mustaine.
Fanúšikovia zábavného priemyslu sú už zvyknutí, že odchod do penzie je vo väčšine prípadov marketingový ťah. Skvelým príkladom je skupina Kiss, ktorej prvé rozlúčkové turné sa začalo v roku 2000. Je však otázne, či aj v prípade skupiny Megadeth možno hovoriť o zábavnom priemysle. Svojím spôsobom áno, ale charakter tvorby Mustainovej skupiny nie je klasicky „zábavný“. Jeho texty vyjadrujú osobné frustrácie, zosmiešňujú americkú politiku a kritizujú spoločnosť. Samozrejme, nájdu sa aj skladby, ktoré pripomínajú rockové odrhovačky oslavujúce rýchly a bohémsky život. Svoje frustrácie opisuje Mustaine už v „klasikách“, ako napríklad „Sweating Bullets“ alebo „In My Darkest Hour“. Azda najlepším príkladom kritiky západnej politiky je album United Abominations z roku 2007. Samotný názov albumu je slovnou hračkou. Naráža na United Nations, teda Organizáciu Spojených národov. Je nám pravdaže jasné, že v prípade Megadeth nejde o frustrovaných amatérov, ale o vynikajúcich muzikantov. Za kormidlom je od začiatku Dave Mustaine.
Dave Mustaine, ktorý sa zjavne dodnes nezmieril s tým, že ho v roku 1983 vyhodili zo skupiny Metallica, si v tom istom roku dal predsavzatie – založiť metalovú skupinu, ktorá bude lepšia, hráčsky vyspelejšia a úspešnejšia než Metallica. Splnil takmer všetky atribúty, no nikdy nebol úspešnejší. Rozdiel je aj v tom, že Metallica je skupina, ktorá má takmer identickú a stabilnú zostavu od svojho začiatku. V Megadeth sa členovia menia „ako na páse“. Ide skôr o Mustainov projekt a Dave je jeho jediným stálym členom. Okrem neho tvoril jadro zostavy aj basgitarista David Ellefson, ktorý bol pred piatimi rokmi zo skupiny oficiálne vyhodený. Ellefson bude mať o pár dní koncert so svojou malou skupinou vo Vrútkach a o dva dni neskôr v Bratislave. Na poste sólového gitaristu sa najlepšie ujal Marty Friedman, ktorý v Megadeth hral v rokoch 1989 – 2000.
- spev, gitara – Dave Mustaine
- sólová gitara – Teemu Mäntysaari
- basgitara – James LoMenzo
- bicie – Dirk Verbeuren
Rovnomenný album Megadeth vyšiel 23. januára 2026. Pomenovať album podľa názvu skupiny je v tomto žánri väčšinou predzvesťou toho, že album bude dobrý. Skupina Black Sabbath to urobila so svojím prvým albumom a Metallica s piatym. Mimochodom, práve rovnomenný album Metallicy z nich urobil megahviezdy. Je veľmi sympatické, že Megadeth zvolili túto taktiku pri albume, ktorý prezentujú ako svoj posledný. Album je po takmer dvoch mesiacoch od vydania skutočne úspešný, umiestňuje sa na prvých priečkach hudobných hitparád a dostal sa aj na 1. miesto rebríčka Billboard 200. Paradoxne, najpútavejším číslom celého albumu je bonusová skladba „Ride the Lightning“. Ide o známu pieseň z druhého albumu Metallicy, ktorý vyšiel v roku 1984. Samozrejme, nebolo by na tom nič výnimočné, keby sme nepoznali históriu. Cover verzie skladieb sa robia bežne. Fanúšikovia metalu však vedia, že Dave Mustaine je autorom prvých kompozícií Metallicy a že Metallica zaradila tieto kúsky na svoje prvé dva albumy po tom, ako ho zo skupiny vyhodila. Pieseň „The Four Horsemen“ z debutového albumu Metallicy sa nachádza na debutovom albume Megadeth pod názvom „The Mechanix“. Príkladov by sa určite našlo viac.
Okrem prevzatého čísla púta na novom albume pozornosť aj „Let There Be Shred“. Je to typická metalová „rádiovka“, v ktorej Mustaine vzdáva hold elektrickej gitare a metalovej hudbe. Termín „shred“ alebo „shredding“ sa používa na vyjadrenie rýchleho, virtuózneho sólovania. Asi sa nebudeme mýliť, keď skonštatujeme, že ide o narážku na pieseň „Let There Be Rock“ od AC/DC. Mustaine ako obvykle nevynechal svoje frustrácie a pretavil ich do nahrávky „Tipping Point“. Neviem presne vysvetliť, o čom táto skladba je. Jednoducho hnev, nenávisť, metal… „Puppet Parade“ je o fungovaní v spoločnosti, s ktorou sa človek nechce stotožniť. Posledná pieseň albumu, „The Last Note“, je frontmanovým rozlúčením sa s jeho bohatou hudobnou kariérou a mňa skutočne chytila za srdce. V posledných týždňoch som si postupne vypočul celú diskografiu skupiny a toto bolo vyvrcholením niekoľkotýždňového počúvania a analyzovania jej tvorby. V tejto nahrávke je jeden malý, nepriamy odkaz na „Fade to Black“ z druhého albumu Metallicy. Zvuk nového albumu Megadeth je veľmi dobrý, gitarové riffy a sóla sú virtuózne a tempá rýchle. Pravdepodobne rozšírim svoju zbierku vinylových platní a ak sa podarí, pôjdem sa pozrieť do Viedne na koncert v rámci rozlúčkového turné.
Dave Mustaine zvolil pompézny odchod do dôchodku a zatiaľ to vyzerá tak, že mu všetko vychádza podľa plánu. Zjavne je lepšie odhadnúť správny moment a odísť na vrchole, než trápiť sa na pódiu už v pokročilom veku, ako to niektoré legendy robia.
Dušan Dejan Mastilovič
