HAJO – anTristis

Hajo je v prvom rade chrámový komplex v indickom štáte Assam, ktoré spája tri náboženstvá. Hinduizmus, budhizmus a islam, čím symbolizuje náboženskú harmóniu. Je to aj je nemecká odevná značka s tradíciou od roku 1970, známa kvalitnými pánskymi a dámskymi kolekciami. V neposlednom rade je to aj sólový projekt slovenského muzikanta, všeobecne skôr neznámeho. Ten je ale v metalovom podzemí nemalou kapacitou pravdepodobne pod prezývkou Hajo.

Alojz Hájovský je neobvyklý tým, že ide o zdanlivo úplne obyčajného muzikanta, ktorý nosí mikiny a rifle. Hudbu ale vidí úplne mimoriadnym spôsobom. Jeho dielka by sa dali nazvať komplexným názvom „Enigmatické vízie“ s podtitulovými výrokmi ako „ukazuje skutočnosť spôsobom, ktorý evokuje tajomstvo“ či „hľadá harmóniu vo svete dôverne známych vecí“. Ale kto takúto krásu dokáže vysvetliť?…no, za pokus to stojí!

Alojz Hájovský je líder progrockových Atypic. Stojí za ich umeleckým proggom, sofistikovaným rockom a organickými skladbičkami. Muzikant, ktorý sa rozhodol využiť možnosť nahrať svoj jedinečný sólový album. K jeho realizácii si prizval len famózneho škopkára Jožka Ragana a aj bez Atypických parťákov vytvoril multižánrový inštrumentálny opus s názvom anTristis, čo je slovná hračička spojením skratky anti a latinského výrazu pre smútok.

Je doslova posadnutý tajomným, nepoznateľným a skrytým. Spytuje uchopenie skutočnosti a jeho otázky súznejú s otáznikmi, ktoré si ustavične kladie proggérska scéna.

Hajo vystaval progresívne situácie a avantgardnú atmosféru. Tie každého vtiahnu do zákulisia fussion, dochádza tu aj k pôsobivým technickým pokusom (preniesť artové postupy do bežného rocku, dôraz na kratšiu minutáž, okrem výnimiek) prekladaných presahom až k samotným muzikantským výkonom. Všetko smeruje k umeleckým otázkam o čomkoľvek, čo sa týka rocku alebo hudby ako takej. Aj napriek technickej a tvorivej precíznosti albumu podporenú kvalitným soundom pre mňa anTristis zostáva ako Rhódský kolos rozkročený medzi artovým poňatím a avantgardou.

Viac komplexný a vrstevnatý než roztečený a uhýbavý. Viac rétorický než vnútorne presvedčivý, viac bystro reflektujúci než fádny . anTristis je opus plný pochopiteľných rozporov, neodtienených tvorivých gest a prílišného zamerania v celku moderných proggérskych anamnézach svojho tvorcu. Dojem sofistikovanosti vytvára tým, že ladne kĺže od témy k téme, od frázy k fráze a tým sa dostáva pod šupku (nielen) progrockovej ilúzie. Tekutou formou do nemoty opíja receptora, a prechody medzi svetmi (rock / progresia / atmosféra / avantgarda / subjektívne / objektívne) poskytujú chytrý komentár, prekvapivú zmenu perspektívy a výrazný emocionálny dopad. Opus od začiatku do konce vypadá ako nepredvídateľné divadlo – niekedy výrazne zaujímavé, inokedy repetitívne muzikálne a väčšinou fanfarónsky predvádzajúce vlastnú genialitu. Dá sa súhlasiť s postrehom o rozostrení deliacich línií, ktoré sú základným princípom celé štruktúry. Tento album je lesklý a jedinečný, ale zároveň aj matný a anachronický. Myšlienkovo, ale v dôsledku vlastne i formálne. A našťastie ide o ten druh matnosti, ktorý človeka vybičuje k väčšej reakcii.

Svojský kompozičný základ si Hajovský väčšinou zachoval, ale namiesto progresívneho rocku, alebo komplikovaného metalu sa jeho inteligentná muzička, často až na hranici avantgardy, mnohými skladateľskými spôsobmi a množstvom aranžérskych prostriedkov posúva ďaleko za obyčajný rockový horizont. Obohatil svoj nenapodobiteľný štýl a skúma ďalšie možnosti svojej expanzie do progrockového teritória. Dlhoročných fans jeho domovskej kapely opus až tak neprekvapí ale pre nového receptora to bude tvrdý oriešok. Jeho trademark a jeho bezproblémové lietanie nad pochmúrnym inštrumentálnym príkrovom s farebnou ľahkosťou je naozaj potešenie. Melanchóliu rozvinul do nepredstaviteľnej podoby a druhá anTristis ju pomaly buduje svojim ťažkým rytmom, ktorý kontroluje samotný názov albumu a stanovuje inštrumentálny „muster“ pre inštrumentálne výlevy, ktoré sa prišuchtajú k fanúšikovi v ďalších krehotinkách a dramatických perlách. Ale už úvodnou oriDjental naznačil že progmetalu sa nevzdáva a vznikol z neho klasický proggérsky klenot, ktorý čiastočne nesie znaky tvorby Atypic. Ďalšie skladbičky sú malé skvosty i keď tá melancholická pomalá atmosféra je len ojedinele prerušená agresívnejším riffom či rýchlejšími rytmami. A to je jediná vada tohto opusu alebo možno je to jeho veľké plus, samozrejme podľa uhlu pohľadu.

Dramatickú ponuku dáva mikro-symfónia cavalliInFuga, ktorá je takým eklektickým sumárom, hudobnou úvahou ponúkajúca ďaleko vášnivejšie a výnimočnejšie proporcie, než na aké sme boli od neho zvyknutý, dokazuje, že aj akustickú, orchestrálnu vážnu hudbu možno hlasito vybudiť a dostať z nej prirodzené emócie a šťavu. Prestriada ju džezové fussion wArpeggio a jej, pod kožu sa zadierajúci sa ústredný basovový motív doslova uhranie svojou magickou silou. Ale nie len tu sa Hajo vytiahol ako Bohom obdarený melodik, ktorého zmysel pre spevnosť nemôže prekryť ani tá sebamasívnejšia guča akordov, či jednotlivých tónov. Ba ani občasný rockový silový prejav, ktorým v rámci žiadanej pestrosti sem tam dofarbuje niektoré momenty. Niečo podobné sa deje aj v nádherno-temnej nežnôstke forLeikur čo je prearanžovaná miniatúra pre klasickú gitaru myslená ako pocta gitarovým géniom dôb minulých. Inak platí, že vyzrel ako vynikajúci muzikant a skladateľ, lebo jeho skladby sú skutočnou hudbou bez ohraničenia.

Konštrukčne a z inej hudobnej palety pôsobí scénická andStæður a potom sa do mozgových závitov zavŕta neskutočne prekrásna rocková nežnôstka equusQuagga s peknými basovou inštrumentáciou, vytvárajúce príjemný malátny dojem a upokojujúci dôsledok. Podobne pôsobí na človeka aj yessovsky znejúca haruWomatsu:Fuyu, kde svieže reťazce hudobných tónov sublimujú do seba aj tvorbu klasických skladateľov, ktoré prinášajú do skladby pridanú hĺbku a cit ku aranžmánom. Záverom sa mihne v ušiach krátka miniatúra, humorná etuda kotoMeetsPetra ktorá vytvára skvelý záver prinášajúc zvodné melódie hrané ostrými tónmi s podmazom ethno rytmov a vírivých aranžmánov.

Je to naozaj neuveriteľné, ako sa Alojzovi Hájovskému podarilo vytvoriť tak kvalifikovane usporiadanú a dobre vyváženú zbierku skladieb, ktoré plynú do človeka ako náladová záležitosť v čisto umeleckej podobe.

Autor: Martin Hoza

Vydavateľstvo: ATYPIC SNDWRKZ

Pôvod: Slovensko

Žáner: Avantgardný rock/Progrock/Jazzfussion

Dátum vydania: 25.november 2025

Minutáž albumu: 35 min 59 sek

Skladby:

01.oriDjental

02.anTristis

03.haruWomatsu:Fuyu

04.haruWomatsu:Aki

05.cavalliInFuga