Wolfgang Van Halen čelí výzvam, ktoré by položili nejedného hudobníka. Od panického zrútenia počas letu po vystúpení s Metallicou až po znovuzrodenie legendárneho štúdia 5150 Studios a ochranu dedičstva svojho otca Eddieho Van Halena – jeho cesta je plná tlaku, bolesti aj osobného rastu. Jeho nový album The End, vydaný pod menom Mammoth WVH, je najosobnejším a zároveň najsebavedomejším dielom jeho kariéry.
Odkaz otca a vlastná cesta
Wolfgang vyrastal v tieni jedného z najväčších gitaristov všetkých čias. Už ako tínedžer hral na bicie a neskôr sa stal basgitaristom Van Halen počas ich návratu na svetové pódiá v 2000-tych rokoch.
Po otcovej smrti v roku 2020 sa však rozhodol pokračovať po svojom. Vydal dojímavý singel „The Distance“, ktorý venoval otcovi, a rozbehol sólový projekt Mammoth WVH. Ten názov odkazuje na úplné začiatky Van Halen – skupina sa totiž pôvodne volala „Mammoth“.
Zrútenie vo vzduchu
Počas turné s Metallicou v Mexiku v septembri 2024 sa Wolfgangovi stalo niečo, čo nikdy predtým nezažil. Krátko pred pristátím v Mexico City sa mu rozmazalo videnie, pocítil tlak na hrudi, nevoľnosť a paniku.
„Bol to môj prvý panický záchvat. Nikdy som necítil, že by sa moje telo takto obrátilo proti mne,“
priznal neskôr v rozhovore pre Premier Guitar.
Tento moment bol preňho prelomový. Prinútil ho zastaviť sa a pozrieť na svoje psychické zdravie, tlak fanúšikov aj ťarchu mena, ktoré nesie. Skúsenosť sa stala hlavným zdrojom inšpirácie pre nový album – je to nahrávka o strachu, tlaku a schopnosti znova sa postaviť.
Návrat do 5150 Studios
Jednou z najväčších udalostí posledných rokov je rekonštrukcia štúdia 5150, ktoré postavil Eddie Van Halen v roku 1984. Wolfgang spolu s technikom Mattom Bruckom celé štúdio obnovili a prispôsobili jeho vlastným projektom.
V novom prostredí Wolfgang nahrával úplne sám – gitary, basu, bicie, spev aj klávesy.
„Milujem ten proces. Všetko vzniká spontánne. Chytím gitaru, spravím riff, sadnem za bicie, nahrám ho, a tak ďalej… je to ako dýchanie,“ hovorí o svojom pracovnom tempe.
Zdroj foto: Chuck Brueckmann
Album The End – autentickejší a surovejší
Nový album The End má oveľa drsnejší a prirodzenejší zvuk ako debut. Wolfgang nechcel nič uhládzať, ale zachytiť energiu okamihu.
„Chcel som, aby to znelo, akoby si bol so mnou v štúdiu. Aby bolo počuť aj tie drobné chyby, pretože tie robia hudbu živou,“ vysvetľuje.
Texty sú plné osobných odkazov – od úzkosti a tlaku po strach zo straty. Wolfgang priznal, že počas požiarov v Los Angeles sa bál, že príde o štúdio aj o spomienky na otca. Aj preto album dostal názov The End – symbolizuje uzavretie jednej kapitoly a začiatok novej.
Hudobné posuny a gitarové iskry
Album otvára titulná skladba „The End“, v ktorej Wolfgang predvádza zručnosť v tappingu – technike, ktorú preslávil práve jeho otec Eddie.
„Chcel som, aby tapping nebol len efekt, ale kľúčová súčasť skladby. Aby to malo dušu, nie len techniku,“
hovorí.
Skladby ako „I Really Wanna“ a „One of a Kind“ ukazujú jeho posun – viac vrstiev, bohatší zvuk a vokálne sebavedomie.
V piesni „Better Off“ sa zase odkláňa k bluesovejším farbám, čo je novinka v jeho tvorbe.
Videoklip k „The End“ režíroval Robert Rodriguez (známy filmami Sin City či Desperado) a objavujú sa v ňom hostia ako Slash či Myles Kennedy – všetko vo filmovo ladenom zombie príbehu s typickým Rodriguezovým rukopisom.
Zvuk, nástroje a prístup
Wolfgang otvorene hovorí, že sa prestal obávať, čo si ľudia myslia.
„V porovnaní s prvým albumom sa už menej zaoberám tým, čo si o mne kto myslí. Robím hudbu tak, ako ju cítim,“ povedal.
Používa svoje vlastné gitary EVH SA-126 (Goldtop a Pink), zosilňovač EVH 5150III 50W, 4×12 bedne a efekty ako EVH Phase 90, Flanger, Cry Baby EVH Wah či ZVEX Woolly Mammoth. Všetko prispôsobené jeho štýlu a tónu, ktorý je pevnejší, ale stále rozpoznateľne „vanhalenovský“.
Wolfgangov oheň
Wolfgang Van Halen dnes stojí na prahu novej éry – s rešpektom k dedičstvu, no s odvahou ísť ďalej. The End nie je len album. Je to zrkadlo človeka, ktorý prešiel ohňom a naučil sa z neho čerpať silu. Nie je to koniec – je to nový začiatok.
Zdroj: premierguitar.com
