Čo dostaneme spojením troch tak špecifických hudobníkov, ktorých je možné rozpoznať už po jednom tóne či údere na snare, ľudí, ktorí ovplyvnili nespočetné množstvo hudobníkov v ich vlastnej tvorbe? The Winery Dogs. Trio tvorí hlavný spevák a gitarista Richie Kotzen, basgitarista a doprovodný spevák Billy Sheehan a bubeník (a doprovodný spevák) Mike Portnoy.
S myšlienkou superkapely prišiel Billy Sheehan, ktorý k sebe prizval Portnoya, ktorý len chvíľu predtým odišiel z kapely Dream Theater a nahral s Avenged Sevenfold album „Nightmare“ po tom, čo ich bubeník Jimmy „The Rev“ Sullivan spáchal samovraždu. Do tria im už chýbal len spievajúci gitarista. Pôvodne mal práve na toto miesto nastúpiť dnes už nebohý John Sykes, od ktorého sa napokon upustilo a aj vďaka Eddiemu Trunkovi, známemu hudobnému historikovi a speakerovi v rádiu, do kapely prišiel Richie Kotzen, ktorého Billy dobre poznal, nakoľko spolu hrali nielen v Mr. Big, ale Billy hral aj na dvoch Richieho sólových albumoch. Už po prvej jamke u Richieho v štúdiu mali kostry niekoľkých pesničiek, ktoré skončili na ich albumoch. Tak to býva, keď sa nájdu správni hudobníci…
The Winery Dogs (2013)
Už po prvých tónoch po pustení albumu „The Winery Dogs“ (album má rovnaký názov ako kapela) presne viete, kto v tejto formácii hrá. Nezameniteľný zvuk a štýl hrania sa v kapele nestráca, priam naopak, napriek tomu, že každý z týchto pánov je neskutočne špecifický, darí sa im navzájom sa dopĺňať. Album štartuje pesničkou „Elevate“ s tvrdším riffom a melodickým refrénom, ktorý ostane každému v hlave a čerešničkou na torte sú vynikajúce unisona. Album pokračuje skladbou „Desire“, ktorá by mala byť podľa môjho názoru prvou pesničkou na albume, ale poradie jej na kvalite vskutku neuberá. Nasleduje pesnička, ktorá je na môj vkus trošku slabšia. Riff vo „We Are One“ mi nepríde až taký silný ako v prvých dvoch pesničkách, ale vyváži to krásny refrén a sólo. „I’m No Angel“ je zrejme najikonickejšia pesnička melancholického charakteru na albume. Pravdepodobne ju mali v láske aj chalani, veď dostala dva rôzne klipy. V tejto pesničke vyniká Richie zaujímavo postaveným riffom a krásnym sólom, kým rytmická sekcia robí presne to, čo má. Z melanchólie nás vytiahne „The Other Side“ Mikeovými bicími a Billyho basou. Richie nám zase v sóle ukáže, prečo je majstrom svojho remesla. Trojhlas v refréne je krásny. Billyho mašinéria, ktorou poháňal „The Other Side,“ spomalí, aby tappingovým riffom dopravil do pomyselného prístavu pesničku „You Saved Me,“ ktorá hovorí o sile lásky, ktorá nás môže vytiahnuť z drápov našich démonov a, ako hovorí samotný názov, zachrániť nás. Zo záchrany sa dostávame do nádeje pesničkou „Not Hopeless,“ ktorú odpočíta na úvod Mike. V sólovej časti pesničky ukážu všetci traja páni svoje schopnosti. Billy v sprievode Mikeových komplimentárnych bicích začne svoje basové sólo, do ktorého sa neskôr pridá Richie. Každý z nás spomína na minulosť, na niečo, čo nám možno úplne nevyšlo a chcel by druhú šancu. O tom je pesnička „One More Time,“ ktorá má silný bluesový feel, no celkovo sa vezie v pozitívnej rovine. Album pokračuje pesničkou „Damaged,“ ktorá pôsobí priam až ako vnútorná spoveď zlomeného človeka, ktorý si nie je istý, či raz bude zase tým človekom, ktorým býval. V tejto piesni Richieho hlas skutočne vyniká a žiari. „Six Feet Deeper“ je energický kop, ktorý nabudí energiou a na konci priam diabolsky spomalí a Mike pridá ťažkopádne silné údery na snare. Čo majú spoločne The Winery Dogs a „Back to the Future“? No predsa „Time Machine“! Táto pesnička je určite v mojej TOP 3-ke tohto albumu. Rozdelil by som ju na dve časti, pričom zlom začína tesne pred sólom. Riff je jednoduchý, ale o to silnejší. V refréne krásne vyniká trojhlas. Pred sólom všetko začne gradovať a Portnoy začne bicím riadne nakladať. Richie odpáli svoju úchvatnú onaniu a Billyho skreslená basa hučí, ako má. Odohrajú zrýchlený refrén a pesnička končí. Posledné dve skladby na albume sú slaďáky. V „The Dying“ nahral Billy melodickú, až plačlivú basu. Text hovorí o človeku, v ktorom sa strach mení na apatiu. Album končí Richieho ukážkou na ďalšom hudobnom nástroji, a to sú klávesy. „Regret“ je veľmi emotívna pesnička, ktorá ostane každému v hlave na veľmi dlhú dobu. Priznám sa, nie raz som pri nej vypustil slzičku. „I wish I could somehow forget your face, It ain’t easy to turn and walk away“ ma vždy dostane. V nahrávke to tak nepočuť, no naživo Billy a Mike hrajú túto pieseň tak citlivo a jemne, ako to len ide a piesni to pridáva ďalšie emócie. Odporúčam verziu „Live in Chile.“ Tvorba The Winery Dogs nemohla ani lepšie začať a zožali úspech v USA aj vo svete.
Hot Streak (2015)
Píšu sa Vianoce 2015. Mám 11 rokov a videl som už naživo kapely ako Europe v Trnave, Iron Maiden na originálnom TopFeste, či Dream Theater v Bratislave. Môj strýko, ktorý už roky býva vo Veľkej Británii, bol na sviatky doma na Slovensku. Pod stromčekom si rozbaľujem darčeky a narazím na obálku. „To je spoločný darček pre teba a tvojho tatina,“ povedal strýko. Po otvorení obálky nájdem 2 lístky na… The Winery Dogs? Pozriem sa na obrázok na lístku „To je Mike Portnoy, nie?“ spýtal som sa strýka. A bol to naozaj Mike Portnoy. V tej dobe som po výzore nepoznal Billyho Sheehana ani Richieho Kotzena, napriek tomu, že som Mr. Big aj Poison počúval od mala. Tento lístok mám do dnešného dňa odložený na výstave vedľa brnkátka Johna Petrucciho a 100$ bankovky s podobizňou Alicea Coopera, ktorú som si zobral z koncertu v Inchebe v roku 2019. Trio bolo na turné a 16.2.2016 mali byť v Bratislave. Turné bolo zamerané na ich nový album, ktorý vydali v roku 2015, „Hot Streak“.
„Hot Streak“ začína poriadne agresívnou, do déčka podladenou pesničkou „Oblivion“. Hneď na začiatok počujeme krásne unisona Richieho a Billyho, ktoré sa počas pesničky s rôznymi obmenami opakujú. Richie spieva o pocite strácania sa v absolútnej ničote, prázdnote. Začínam mať pocit, že táto téma je nejaká častá. Chcú nám niečo naznačiť? Druhá pesnička je o Kapitánovi Ame… Kapitánovi Láske? „Captain Love“ je, povedal by som, satirická pesnička o pánovi s krízou stredného veku, ktorý si zjavne stále myslí, že je macho man a že to so ženami vie, no vyzerá skôr smiešne… Tipujem, že si predstavili 150-kilového (ale nie svalnatého) potetovaného „osobného trénera“… Na druhej strane, v texte sa nachádza časť, kde sa spieva „I’m 45…“ pričom v čase vydania albumu mal 45 rokov Richie… V každom prípade sa presúvame k titulnej pesničke albumu „Hot Streak“. Toto je ich „Viva Las Vegas“, aspoň teda téma pesničky. „Hot Streak“ má človek vtedy, keď má šnúru či v gamblingu alebo v živote, kedy sa mu konštantne darí. Pesnička má jednoduchý, ale chytľavý pentatonický riff, pri ktorom Richie aj Billy ukazujú, že nie je vždy nutné konštantne hrať na nástroji, aby bola pesnička dobrá. Niekedy stačí, keď hrajú iba bubny. V sólových častiach môžeme počuť Richieho spievať to, čo sóluje na gitare. Kormidlo preberá Billy a dostávame sa k pesničke „How Long“. Billyho basgitarový zvuk robí tak veľkú časť tejto pesničky, že ak by bola hraná na hocijakom inom zvuku, nebolo by to ono. Gitarové sólo je na počutie podľa môjho názoru nie úplne najpríjemnejšie kvôli vyhúleným výškam Richieho gitary, no aj tak je táto „nedočkavá“ pesnička výborná. O ďalšej pesničke by som nepísal, keby Mike neprinútil Richieho ju dokončiť. „Empire“ napísal Richie, no silou mocou sa ju snažil zakopať. Nebol s ňou spokojný a nechcel ju na albume. Po Mikeovom prehováraní vznikla zaujímavá vec so slajdovým sólom. Prichádza čas spomaliť, vytiahnuť akustiku a vzplanúť. „Fire“ je najjemnejším výplodom kapely vôbec. Zaujímavosťou je, že Richie je známy svojím fingerstylom a teda nepoužíva trsátko, keď hrá. Vo „Fire“ však spravil výnimku a trsátko používa. „Fire“ symbolizuje vášeň a hovorí o človeku, ktorý nechce pustiť minulosť s jeho milou. Z plameňov sa dostávame do temného mesta duchov v podobe piesne „Ghost Town“. Na albume sú 2 pesničky, z ktorých mám veľmi zvláštne pocity, keď ich počujem a toto je prvá z nich. Temná atmosféra je miestami doplnená orgánom, ktorý krásne podčiarkuje temnú atmosféru a piesni dodáva hĺbku. „The Bridge“ je krásna metaforická pieseň o prejdení pomyselného mostu, ktorým sa dostaneme z jedného životného bodu do druhého. Celkovo mi ale pieseň pripadá trochu ako nejaká vata, určite nie je tak silná ako ktorákoľvek z predchádzajúcich pesničiek. Nasledujúca pesnička je o bojovom stroji – „War Machine“. Platí tu to isté čo pri pesničke „The Bridge“. Je to viac-menej vata, no so zaujímavejším refrénom. Konečne sa z vaty dostávame k veľmi špecifickej a zvláštnej pesničke. To je tá druhá z albumu, pri ktorej mám zvláštne pocity. „Spiral“ je veľmi zvláštna pesnička o zacyklení v kruhu negativity (myslím, že alternatívny názov by mohol byť aj „Octavarium“). Billy hrá veľmi zaujímavú basovú linku, ktorá pripomína skoro až sweep picking. Gitara pridáva jemné backlighty a občas hrá presne to, čo Richie spieva veľmi zvláštnym hlasom. „Spiral“ sa veľmi ťažko opisuje, preto odporúčam, aby ste si ju vypočuli sami. „Devil You Know“ je klasická energická pesnička typická pre The Winery Dogs. Našlapané bicie perfektne dopĺňajú Richieho riff. Refrén je veľmi spevavý a sú v ňom opäť krásne trojhlasy. Predsólová časť má krásne unisona medzi Billym a Richiem. Sólo nám ukazuje úžasné schopnosti Richieho. Po pesničke Richie odkladá gitaru a zasadá za klávesy v podobe soulovej, pre Richieho typickej pesničky „Think It Over“. Text pojednáva o človeku, ktorý má pocit, že žena, s ktorou je vo vzťahu, ho využíva pre peniaze, no miluje ju, tak potrebuje čas, aby si to celé premyslel. Album končí pesničkou „The Lamb“. Ide o metaforu medzi malým jahniatkom, ktoré slepo nasleduje niekoho na porážku a človekom, ktorý bol zmanipulovaný a pichnutý dýkou do chrbta. Pesnička je veľmi dynamická a opäť miestami doplnená klávesmi. Billyho motorová basa je vždy prítomná. Táto pesnička je krásnym zakončením albumu.
Hiatus
Kapela vyšla po albume „Hot Streak“ na svetové turné. Okrem koncertov robili tiež akciu menom Dog Camp. Diváci na ňom si mohli s kapelou zajamovať, pokecať a naučiť sa niečo nové, či už v kontexte jednotlivých nástrojov alebo celej kapely. V roku 2017 vydali LP s pár skladbami a ohlásili, že si kapela dáva pauzu, ale nevylúčili vydanie ďalšej hudby v budúcnosti…
III (2023)
V roku 2022 sa na sociálnych sieťach objavila fotka Billyho, Mikea a Richieho jamujúcich u Richieho v štúdiu. Znamenalo to iba jedno – nový album The Winery Dogs! Nedočkavo som čakal na vydanie albumu a potom došla správa, že prvá pesnička albumu „Xanadu“ vyjde skôr ako singel. Podľa názvu som si myslel, že pôjde o cover od kapely Rush. Predsa len, Mike má na ramene vytetovanú sovu z albumu „Fly By Night“ práve od kapely Rush. Napokon o cover od Rush nešlo. „Xanadu“ je bájne miesto hojnosti a pokoja, známe z literatúry a mytológie. Je fantastickým odpálením albumu našlapaným unisono riffom Billyho a Richieho dopĺňaným Mikeovým energickým bubnovaním. Po vypočutí „Xanadu“ vydaného ako singel som vedel, že album bude našlapaný tak, ako sa od The Winery Dogs čaká. Pred vydaním albumu vyšiel ešte jeden singel a zároveň druhá pesnička v poradí na albume „Mad World“. Nie je hudobne tak nadupaný ako „Xanadu“, no rozhodne to dorovnáva výborný text o našom divnom svete a veciach, ktoré sa okolo nás dejú. Pravdepodobne bol text ovplyvnený aj pandémiou a celým cirkusom okolo neho. Pri tejto pesničke je počuť, že album bude trochu iný. Richie používal hlavne svoje Stratocastre miesto Telecastrov a je počuť razantnú zmenu zvuku gitary. Po singli „Mad World“ konečne vyšiel celý album. Prvá vec, ktorú som si všimol, je, že album nie je (na asi 3 výnimky) tak tvrdý ako predchádzajúce albumy. Neznamená to ale, že je zlý. Je cítiť, že najviac hudby napísal Richie. Prvú novú pesničku, ktorú môžeme počuť po vypočutí albumu, je „Breakthrough“. Jedná sa o ľahko stráviteľnú pesničku, v ktorej Richie spieva o napredovaní v živote. Strofy sú hudobne jemné a refrény vždy trochu pritvrdia, čiže dynamika v pesničke skáče hore-dole až vyvrcholí gitarovým sólom, ktoré prejde do posledného refrénu. Pokračujeme v textovo pozitívnej atmosfére k pesničke „Rise“, ktorá hovorí o tom, že i keď sa vás iní ľudia snažia stiahnuť dolu alebo sa vám snažia ublížiť, musíte ísť stále dopredu a stúpať. V tomto bode si môžeme všimnúť, že texty na albume „III“ sú oveľa pozitívnejšie než na predchádzajúcich albumoch. Z riffu srší energia a je cítiť, že si chalani užívajú ho hrať. Postupne stúpame vyššie a vyššie až ku hviezdam, kde sa nachádza ďalšia pesnička „Stars“. Keď som pesničku počul prvýkrát, nepáčila sa mi. Musel som si ju pustiť niekoľkokrát, aby som ju dobre spracoval. Má veľmi zvláštny vibe, ktorý je hlavne spôsobený Richieho gitarou a Rotor efektom. Nahrávka na albume je výborná, ale ak si ju chcete vychutnať ešte o level viac, odporúčam si pozrieť nejakú živú nahrávku. Richie pesničku využíva ako fantastický gradujúci podklad na improvizáciu a na živých nahrávkach je badateľná chémia hudobníkov. Čo sa týka textu, tak hviezdy predstavujú svetlo nádeje v tme na lepšie zajtrajšky. V kontraste tejto nádeje je pesnička „The Vengeance“, ktorá hovorí o zrade a hneve človeka, ktorý bol zradený človekom, ktorému dôveroval, no nenechá sa pohltiť hnevom a pomstou. Hudobne by bola pesnička vcelku generická, no za zmienku stojí Billyho basa, ktorá hudobne pesničku dosť oživuje. Mierime do starovekého Egypta pesničkou „Pharaoh“. Hoci by sa dalo čakať, že pôjde o tématicky podobnú pesničku ako je „Powerslave“ od Iron Maidenu, v skutočnosti je „Pharaoh“ pesnička o dvoch silných osobnostiach v nie úplne harmonickom vzťahu. Text je plný metafor o boji a Pharaoh je v ňom postava, ktorá si myslí, že má nad všetkým moc, no nie je to pravda. Pesnička je vcelku tvrdá a príjemná na počúvanie s relatívne dlhším inštrumentálnym záverom. „Gaslight“ je rytmicky nadupaná pesnička s chytľavým refrénom. „Gaslight“ je termín pre psychickú manipuláciu, v ktorej sa jedna osoba snaží spochybniť vnímanie reality druhej a presne o tomto je text pesničky. Pesnička je plná Richieho klasických gitarových legát. Prichádza čas na jediný slaďák na albume, ktorým je pesnička „Lorelei“, aj keď prvých pár sekúnd v pesničke by nás mohlo zmiasť, že o slaďák nepôjde, no nedajte sa oklamať. „Lorelei“ je veľmi emotívna pesnička. V refréne Richie spieva pravdepodobne najvyššie tóny, aké som ho kedy počul spievať. „Lorelei“ pochádza z nemeckej mytológie, v podstate je to niečo ako siréna. Text je teda o nejakej Femme Fatale, ktorá síce (ako je povedané v texte) obalí srdce cukrom, no nemôže to s ňou skončiť dobre.
Možno sa v tomto momente pýtate, prečo je v nadpise spomenuté červené víno. No preto, lebo poslednou pesničkou na albume je „Red Wine“. Osobne si myslím, že sa jedná o highlight albumu. Pesnička je absolútne tip-top. Energická našlapaná pecka so skvelým riffom, melódiou, spevavým refrénom, ktorý ostane v hlave, unisono bridgeom, nadupaným sólom a outrom. Keď hrám koncert na gitare, vždy hrám túto pesničku počas zvukovej skúšky. Text hovorí o uvoľnení sa v spoločnosti priateľov a vychutnania si pohára červeného vína. A možno aj fľaše…
Čo bude ďalej?
Po vydaní albumu vyšla kapela opäť na turné a zastavili sa aj na Slovensku. Pár dní po koncerte v Bratislave Dream Theater ohlásili, že sa do kapely vracia Mike Portnoy. Dream Theater sú známi tým, že fungujú ako mašinéria skoro non-stop na turné, preto je otázne, či bude mať Mike čas na ďalší album a turné s The Winery Dogs. Budúcnosť kapely je preto neistá. Osobne dúfam, že dostaneme ešte pár ďalších spoločných albumov od týchto fantastických muzikantov.
Pre redakciu Rockon text a foto: PATRES
