ROCKON prináša reportáž očami redakcie z koncertu Jimiho Cimbalu Rock Elegance v Slovenskom umeleckom dvore. Večer postavený na známych melódiách a spojení rocku so sláčikovým orchestrom ponúkol príjemnú atmosféru, hoci jeho potenciál zostal miestami len naznačený.
Koncert Jimiho Cimbalu s názvom Rock Elegance, ktorý sa uskutočnil 19. decembra 2025 v Slovenskom umeleckom dvore, mal ambíciu ponúknuť výnimočný inštrumentálny zážitok – spojenie rockovej energie, orchestrálnej noblesy a gitarovej virtuozity. Už samotné promo materiály sľubovali večer plný emócií, známych melódií v novom šate a unikátne prepojenie kapely so sláčikovým orchestrom.
Krátko po 20:10 sa na pódiu objavilo desaťčlenné sláčikové teleso a program otvorila skladba The One and Only. Po nej Jimi Cimbala úprimne poďakoval publiku za priazeň a za to, že si aj po rokoch jeho aktívneho pôsobenia našlo cestu práve na jeho sólový koncert. Tento moment pôsobil civilne a sympaticky, bez zbytočnej pózy.
Dramaturgicky bol večer postavený na istote – výbere známych skladieb a filmových tém (We Don’t Need Another Hero, NeverEnding Story, Batman Forever, Terminator), doplnených o dve vlastné skladby (Angel Express, The Great Escape). Práve výber repertoáru možno považovať za jednu z najsilnejších stránok koncertu – skladby boli zvolené s citom pre nostalgiu aj pre širšie publikum.
Z technického hľadiska však realizácia hudobného zámeru narážala na limity priestoru aj zvuku. Sláčikový orchester zostával počas veľkej časti koncertu skôr v úzadí a jeho prítomnosť bola miestami len tušená. Podobne aj gitara, ktorá mala byť prirodzeným centrom pozornosti, znela najmä v úvode potichu a menej konkrétne. Zvuk ako celok nepôsobil vždy vyvážene, čo je pri projekte postavenom práve na kontraste rocku a orchestrálneho zvuku citeľné.
Hudobný základ koncertu však držal pevne pokope basgitarista Peter Kocian, ktorého presná, istá a muzikálna hra poskytovala oporu celému večeru. Práve basová linka často suplovala chýbajúcu čitateľnosť ostatných nástrojov a pomáhala udržiavať skladby v tempe aj nálade. Peto, známy zo spolupráce s Lerou aj Mirom Jarošom, patril k nenápadným, no zásadným pilierom koncertu.
Zaujímavým momentom večera bol gitarový duel, v ktorom sa výraznejšie dostala k slovu aj Mirka. Tento moment koncert na chvíľu oživil a priniesol viac energie do inak komornejšie ladeného priebehu večera.
Celkovo koncert Rock Elegance ponúkol príjemný hudobný večer s jasným rukopisom a dobrým dramaturgickým základom. Skôr než o ohromujúcu gitarovú exhibíciu išlo o pokojné, miestami až komorné stretnutie so známymi melódiami, ktoré stavalo na atmosfére a spomienkach. Ak by sa do budúcna podarilo lepšie využiť potenciál orchestra a dotiahnuť zvukovú stránku, koncept, ktorý Jimi Cimbala predstavuje, má nepochybne priestor vyrásť do presvedčivejšej podoby toho, čo sľubuje už samotný názov – elegancie v rockovom šate.
Rock Elegance potvrdila, že Jimi Cimbala má cit pre výber repertoáru aj pre prácu s atmosférou. Koncert v Slovenskom umeleckom dvore nebol o technickej dokonalosti či okázalej exhibícii, ale o pokojnom stretnutí so známymi melódiami v elegantnejšom, jemnejšom šate. Ak sa v budúcnosti podarí ešte lepšie prepojiť zvuk kapely a orchestra, tento koncept má potenciál ponúknuť publiku ešte silnejší a presvedčivejší zážitok.
