Atypic – Apotropaic

Foto: ATYPIC

Apotropaismus je magické myslenie založené na túžbe oslabiť vplyv nejakej osoby alebo objektu. Apotropaické jednanie je typické pro introvertní psychologickou orientáciu.
Karl Gustav Jung

Veľká lekcia z vnímania, hudobnej tolerancie a pochopenia, to je opus Apotropaic od prešporáckych mágov Atypic. Buď geniálne dielko, alebo strašná haluz, no každopádne vynikajúci a hlavne nevšedný zážitok. Avšak zástup erudovaných pisálkov (medzi ktorých sa niekedy radím aj ja), ktorí sú schopní objaviť hlboké podobenstvá a metafory aj pri analýze svojho ranného moču určite pri vneme tohto zvráteného a komplikovaného opusu zabŕdne do sveta hudobnej teórie, filozofických presahov a transcendentných hlbín svojho narušeného podvedomia. Určite zo seba vypotia hlbokú tézu o tom, že bratislavský Atypic svojim prvým dlhohrajúcim dielkom vygenerovali silne rigidne paradigmy obsahujúce abilitu etablovať sa ako bazálny archetyp štýlu „progmetal“. Svojim konfúznym a pritom tvorivým spracovaním už tak dostatočne perplexného a pýtického subžánru evidentne spôsobia nejednému ortodoxnému headbangerovi frenetickú fascikuláciu svalov tváre a svojou obsesívnou túžbou objektivizovať svoju malígnu znalosť tým, že ukazujú ostatným tvorivým hudobníkom, že aj v totálne nezmyselných a okrajových metalových subžánroch, ktoré ubiehajú tempom rôsolovitého vaginálneho výtoku, dokážu nájsť tú progresívne ladenú kvintesenciu, predviesť ju dostatočne úchylne s použitím výrazne riffujúcich strún a bublajúceho signifikantného soundu, za čo si u podobne postihnutých fans vyslúžia i nfinitezimálny rešpekt a úctu. Je však dosť možné, že u nekonzistentných jedincov si vyslúžia len kordiálne pohŕdanie a vyvalené očné buľvy. Tento album sa dá doporučiť všetkým, ktorým im vlastná „dokonalá percepcia“ umožňuje vstrebať aj ošmrdok mačacieho exkrementu či zamaskovať skrytý význam mozoľov na pravej ruke spôsobených nedostatkom vlastnej sexuálnej iniciatívy alebo euráčov na účte. Ostatným, mentálne zdravým a hudbu ignorujúcim, aby menej trpeli, treba len odporúčať aby sa namiesto tohto matrošu dobrovoľne hodili pod rozhýbaný rušeň.

Foto: ATYPIC

Apotropaic je synonymum pre komplikovanú, artovú agresiu a faktom je že Atypic do svojho premieňajúceho tempa vnášajú okrem tvrdosti aj prvky iných nielen metalových žánrov ako strašidelné meňavkové riffy, diabolský groove a početné záchvaty škopkov a perkusií, ktoré nenávistne podporujú monštruózne čistý vokálny prejav. Už od prvých trýznivých a šialených tónov uniGod nie je návratu späť. Rýchlo meniace sa tempo sa vlečie celou doskou a tak sa vnem stáva akýmsi fyzickým mučením a skúškou výdrže každého jedinca, ktorý sa odhodlá počúvať túto geniálnu artovú zvrátenosť. Tak bizarné, cynické a trefne ironické, nekorektné, dehonestujúcim spôsobom testosteronové, že sa to istým zvráteným spôsobom nedá neobľúbiť. Naviac to brutálnym spôsobom nakopáva zadnicu skostnatenej idei „progresívneho metalu“ v zemi neobmedzených možností, kde je možné dosiahnuť všetkého, stačí len usilovnosť a ctižiadosť.

Foto: FB ATYPIC

V štúdiu ukázali všetkým svoj vlastný pohľad na progresívne a agresívne zachvievanie. Samozrejme je to aj o vlastnej sebarealizácii a tak vydávajú progresívny opus s deviatimi ťažko uchopiteľnými, neuveriteľne premenlivými vetami, vhodnými k aktívnemu gaučingu. Túto suitu pre vokál, dve gitary a rytmiku uvádza rýchlejšia skoro až entropická atmosféra uniGod, podobná mathcoreovým postupom, kde bláznivý rytmus škopkov desivo podmázavajú bleskové gitarové riffy a bublajúci chapman stick. Občas sa vynorí sekaný rytmus škopkov a melodický naliehavý vokál volá do šialeného stavu podobného drogovému opojeniu.

Občas sa tu vyskytne absurdná schválnosť ako gregoriánsky vokál v druhej unaXeptable a vyvoláva určitý druh flexibility, ale inak je to chromatické progmetalové klbko vyvolávajúce pulzujúcu bolesť, trýznivé nadšenie a pozitívnu depresiu. Ale hnacou silou vytvárania toľkej rozmanitosti sú hlavne vokály, drobné ozdôbky v supiacich gitarových linkách a melodické linky dvanásťstrunného chapmanovie sticku. V nasledujúcej Mel N’ Choly sa nad nami bleskovo zapaľuje šedá obloha a vytvára vypäté prostredie na vnímanie duševných stavov všetkých piatich druidov. Táto tvrdá skladba s dvojkopákovým rytmom, bleskovou sólovou linkou gitary a v závere s krátučkou oddychovou pasážou prebúdza a pripravuje myseľ na nasledujúcu premenlivú a vážne myslenú vecičku Made of Doom s vynikajúcim progmetalovým feelingom a striedajúcimi pomalšími zadoomanými pasážami a vypätými časťami s dvojkopákom a hroziiacimm vokálom.

Foto: FB ATYPIC

Nestíham sa ani otočiť, nieto ísť na malú. Absurdné je rozhodne to správne slovo charakterizujúce tento album. Ale aj tak v tej všetkej absurdite nepôsobí Apotropaic ako fantasmagoriáda, je to progresívne „zdeformované“, ale vzbudzuje to dojem, že niekde v prešporských uličkách skutočne podobný kvintet vychytralých maníkov existuje. To chameleónstvo
už bolí a pokračuje aj s Purposeful Lies či absolútne skvelou Parallax. Následne nezvyčajný úvod na tureckej bağlame v Nazar Boncugu odhaľuje aj komplexnejšiu výstavbu a etnickú inšpiráciu, ktorá pri iných skladbách v tej šialenej komplikovanosti zaniká. Úplne novú dimenziu ťažkého a strašidelného desu predstavujú v záverečnej dvojčasťovej nanoSpace disaster, kde znovu vsádzajú na časté zmeny tempa, atmosféry a nálad a technická inštrumentácia len tak odsýpa. Drvia kosti a naskakuje husia koža z toho desivého hypnotického strachu, ktoré vyvolávajú slová „the cycle of violence must be broken and victims must be given the power to fight“. Perfektný spôsob zakončenia tohto magického, desivého a deštruktívneho albumu s názvom Apotropaic

Táto zatiaľ neznáma proggérska Slovač ponúkla agresívnu výpoveď, posilnenú s gradáciou vyhnaných rôznorodých hudobných prvkov, protichodných štýlov, bohatosťou farieb, striedanie vlastnej hudobnej minulosti a premenlivej atmosféry hudobných textúr s hrubými až agresívnymi pasážami. Navyše je to posilnené tvrdo metalovou eruptívnosťou, alebo naopak muzikantsky prekombinovaným maximalistickým rukopisom na výsosť progresívnych perfomerov, ale aj samotným zdrojom inšpirácie.

Ešte čiastočne živý sa zmáham na záver… nemôžem si pomôcť, ale tento album je doslova návodom ako sa vybudiť a to bez všelijakých chemických povzbudzovákov.

Hodnotenie: