Zdroj foto: Mick Hutson
Švédska progresívna metalová skupina Opeth vydala svoj druhý štúdiový album Morningrise 24. júna 1996. Vydavateľstvo Candlelight Records vtedy prinieslo toto dielo na európsky trh, pričom v USA vyšlo o rok neskôr pod hlavičkou Century Black. Hudobníci nahrávali materiál v marci a apríli 1996 vo švédskom štúdiu Unisound vo Finspångu. Členovia kapely počas práce bývali v dome rodiny vtedajšej priateľky gitaristu Petra Lindgrena. Niektoré hudobné nápady a kompozície pritom pochádzali už z roku 1991. Album obsahuje iba päť skladieb, no jeho celková stopáž dosahuje 66 minút. Nachádza sa tu aj vôbec najdlhšia pieseň v histórii kapely, 20-minútový epos „Black Rose Immortal“. Na obale albumu dominuje fotografia známeho palladiánskeho mosta z parku Prior Park v anglickom meste Bath.
Tento album predstavuje dôležitý míľnik v zostave aj v produkčnom tíme Opeth. Ide o posledné dielo, ktoré produkoval a mixoval známy švédsky hudobník a zvukový inžinier Dan Swanö. Táto legendárna postava švédskeho extrémneho metalu, známa napríklad z kapiel Edge of Sanity či Nightingale, pomohla kapele zosúladiť surový zvuk s jemnými akustickými pasážami. Zároveň týmto albumom skončilo pôsobenie dvoch zakladajúcich členov rytmickej sekcie. Po následnom turné totiž z kapely odišiel bubeník Anders Nordin a basgitarista Johan De Farfalla.
Všetci vtedajší účastníci nahrávania vtlačili dielu špecifický hudobný charakter. Hlavný mozog kapely Mikael Åkerfeldt obstaral spev, elektrickú a akustickú gitaru. Skombinoval na albume hlboký deathmetalový growling s čistým melodickým spevom, pričom už v tom čase prejavoval silnú inšpiráciu progresívnym rockom 70. rokov, čo priamo ovplyvnilo dĺžku a štruktúru skladieb. Druhý gitarista Peter Lindgren nahral elektrické aj akustické party a spolu s Åkerfeldtom vytvoril typické dvojhlasné gitarové harmónie a zložité pasáže, ktoré definovali včasný zvuk Opeth. Lindgren nakoniec pôsobil v kapele až do roku 2007. Basgitarista Johan De Farfalla zasa obohatil nahrávku o vysoko melodické basové linky. Použil na to bezpražcovú šesťstrunovú basgitaru a jeho džezom ovplyvnený štýl výrazne vyčnieval z vtedajšieho tradičného death metalu. Bubeník Anders Nordin nahral komplexné metalové rytmy a priniesol do nahrávok aj netradičné perkusie, pričom po svojom odchode z Opeth sa natrvalo presťahoval do Brazílie.
Zdroj: http://metal injection.com
