Zdroj foto: http://pearl jam.com
Svet alternatívneho rocku a pamätníkov éry grunge momentálne žije veľkým tajomstvom. Americká formácia Pearl Jam je jedna z najvplyvnejších kapiel deväťdesiatych rokov. Ocitla sa na prahu novej kapitoly po tom, čo po dlhých 27 rokoch kapelu priateľsky opustil rešpektovaný bubeník Matt Cameron. Cameron do kapely prestúpil v roku 1998 po rozpade Soundgarden. V sounde kapely zanechal nezmazateľnú pečať precíznej, údernej a rytmicky komplexnej hry.
Podľa oficiálnych vyjadrení gitaristu Stonea Gossarda pre stanicu SiriusXM si kapela momentálne užíva auru tajomstva. Túto okolo identity nového člena zámerne buduje. Meno nového bubeníka odmietajú zverejniť. Fanúšikovia sa ho dozvedia až v momente, keď skupina koncom septembra naživo vystúpi na prestížnom kalifornskom festivale Ohana Festival.
Čo hovoria historické fakty?
Z hľadiska hudobnej histórie sú Pearl Jam známi tým, že pozícia bubeníka bola v prvej dekáde ich fungovania tou najnestabilnejšou časťou zostavy:
Dave Krusen (1990 – 1991): Nahral s kapelou prelomový, multiplatinový debutový album Ten (1991),. No kvôli osobným problémom odišiel tesne pred jeho vydaním. Krusen bol v roku 2017 spolu s kapelou uvedený do Rock and Roll Hall of Fame. Sám aktuálne potvrdil, že sa do zostavy nevracia, no zároveň prezradil kľúčovú informáciu – kapela už nového bubeníka má vybraného.
Matt Chamberlain (1991): Odohral s kapelou len krátke letné turné a objavil sa v ikonickom videoklipe k piesni „Alive“.
Dave Abbruzzese (1991 – 1994): Poháňal kapelu v období jej najväčšej slávy na albumoch Vs. a Vitalogy. Jeho agresívny, činelmi pretkaný štýl definoval živelnosť ich vtedajších koncertov, no kapelu opustil kvôli osobným a umeleckým nezhodám.
Jack Irons (1994 – 1998): Bývalý bubeník Red Hot Chili Peppers priniesol do kapely viac atmosférický, tribálny štýl hry. Ten je je počuť na albumoch No Code a Yield.
Prečo je post bubeníka v Pearl Jam kľúčový?
Pearl Jam nikdy neboli priamočiarou rádiovou kapelou. Ich hudba stojí na intenzívnej interakcii medzi hlbokým basovým základom Jeffa Amenta a dynamickými zvratmi dvoch gitár (Stone Gossard a Mike McCready). Nad nimidominuje expresívny vokál Eddieho Veddera. Nový bubeník bude musieť zvládnuť nielen technicky náročný a rozmanitý katalóg kapely. Ten siaha od priamočiareho punku cez melodické balady až po psychedelické jamy. Bude musieť zároven priniesť potrebnú chémiu, ktorou bola formácia zo Seattlu na pódiách vždy povestná.
Septembrový koncert na Ohana Festivale tak nebude len obyčajným vystúpením. Bude sledovaným historickým medzníkom, ktorý určí smerovanie kapely pre najbližšie roky.
Zdroj: http://rollingstone.com
