Boli sme priamo v srdci pražského Lucerna Music Bar 28. decembra 2025 a sledovali koncert, ktorý dokazoval, že poctivý rock stále pulzuje. Kamil Střihavka so svojou kapelou Leaders spojili technickú dokonalosť, silné osobnosti a radosť z hudby, ktorá sa prenášala priamo na publikum.
Koncert Kamila Střihavku a kapely Leaders patril k tým večerom, kde sa stretáva skúsenosť, aktuálna forma a autentická radosť z hrania. Nešlo o bilancovanie minulosti, ale o živý, pulzujúci rockový koncert, ktorý stál na precíznych výkonoch jednotlivých muzikantov a jasne vystavanej dramaturgii večera. Od úvodnej G.I. Joe bolo zrejmé, že kapela je výborne naladená. Zvuk bol hutný, čitateľný a pritom klubovo surový. Nasledujúce Dárek a Tvou vinou ukázali silu Leaders ako kompaktnej jednotky – rytmika Martina „Maťa“ Ivana a Jana Nezvala držala koncert v pevnom groove, ktorý mal ťah aj priestor na dynamiku. Ivanova basgitara znela presne tak, ako má – konkrétne, pulzujúco a bez zbytočných ozdôb, pričom jeho aparát Ashdown dodával spodkom pevnosť a farbu, ktorá kapelu prirodzene niesla.
Berkeley a Konečně doma priniesli viac atmosféry a detailu. Klávesy Michala Vejskala (Roland Juno Di) tu zohrávali kľúčovú úlohu – nenápadne dotvárali náladu, podfarbovali harmónie a dodávali skladbám hĺbku bez toho, aby prekryli gitarový alebo vokálny priestor. Zlomovým bodom koncertu bola Chaos / Kapitán Flynt, ktorá zaznela v koncertnej premiére. Nová skladba pôsobí vyzreto, má jasnú štruktúru a silnú atmosféru. Práve tu prišiel jeden z vrcholov večera – bubenícke sólo Jana Nezvala. Jeho hra bola presná, dynamická a výborne vystavaná. Bicie DW zneli čisto a úderne, no podstatné bolo, že Nezval nehral pre efekt. Každý úder mal význam, gradácia mala zmysel a skladba vďaka tomu rástla prirodzene, bez násilia.
Gitarista Petr Henych bol počas celého večera v špičkovej forme. Jeho zvuk, postavený na kombinácii Fractal FM9 a lampového Suhr Badger 30, bol moderný, čitateľný a zároveň organický. Henychova hra balansovala medzi technickou istotou a citom pre pieseň. Sólové pasáže mali jasný oblúk, dynamiku a nikdy nepôsobili samoúčelne. Gitara Suhr v jeho rukách znela presne, spevne a s charakterom – bolo cítiť, že technológia je len prostriedkom, nie cieľom. Jedným z najsilnejších momentov večera bolo hosťovanie Petra Jandu. Keď sa na pódiu objavil, atmosféra v klube okamžite zhustla. Spoločné prevedenie skladieb Okno mé lásky, U starýho Hrocha a Taky jsem se narodil bos malo silu aj váhu. Janda si vystačil s jednoduchým, priamočiarym rigom – Marshall DSL401 a gitarou Music Man Majesty (John Petrucci signature) – a presne to korešpondovalo s charakterom jeho hry. Žiadne efektné obchádzky, len poctivý rockový tón, ktorý fungoval okamžite a prirodzene. Spojenie Jandu a Střihavku nepôsobilo nostalgicky, ale živo, ako dialóg dvoch výrazných osobností, ktoré majú čo povedať aj dnes.
Záverečná časť koncertu patrila overeným istotám. Woo-Doo!, Když se snáší…, Jesus, Černá růže, Holka čapni… a Země vzdálená uzavreli hlavný set s emóciou a silou, no publikum si ešte vypýtalo svoje. Prídavky prišli v tej najlepšej možnej podobe – Whole Lotta Love a Highway to Hell. Dve rockové hymny, zahrané s rešpektom k originálu, no s vlastnou energiou kapely Leaders. Bolo to uvoľnené, suverénne a radostné finále, ktoré potvrdilo, že rock’n’roll v Lucerna Music Bar toho večera nielen žil, ale doslova pulzoval.
Koncert Kamila Střihavku a Leaders bol ukážkou toho, ako má vyzerať poctivý rockový večer v klubových podmienkach. Precízna hra, silné osobnosti, výnimočný hosť a prídavky, ktoré mali zmysel. Rock, ktorý nestojí na pózach, ale na hudbe – a práve preto funguje.
