Zdroj foto: http://rockandrollgarage.com
V histórii rocku existujú momenty, ktoré navždy zmenili smerovanie hudby. Jedným z najpôsobivejších, no menej známych príbehov je nezištná pomoc, ktorú podal Jimi Hendrix vtedy ešte takmer neznámej kapele Pink Floyd. Bez jeho štúdia a aparatúry by možno psychadelický rock znel dnes úplne inak.
Predtým, než sa Pink Floyd stali globálnymi ikonami a vypredávali štadióny po celom svete, boli len ďalšou mladou kapelou. Tá zápasila s realitou hudobného priemyslu. Počas ich prvého turné sa ocitli v nezávidiahodnej situácii – chýbali im financie, poriadna výbava a prístup do kvalitného nahrávacieho štúdia. Práve v tomto kritickom momente zasiahol Jimi Hendrix. Hoci jeho hviezda v tom čase už strmo stúpala nahor, nezabudol na to, aké ťažké sú začiatky. Hendrix ponúkol kapele Pink Floyd svoje vlastné štúdio a hudobné nástroje. Toto tiché, ale kľúčové gesto veľkorysosti umožnilo kapele skúšať a cizelovať svoj unikátny zvuk bez finančného tlaku, ktorý by ich inak brzdil.
V novembri a decembri roku 1967 sa Pink Floyd (ešte so Sydom Barrettom) ako súčasť balíka kapiel, zúčastnil britského turné Jimiho Hendrixa. Hrali krátke, 15 až 20-minútové sety pred hlavnou hviezdou večera. Napriek tomu, že Pink Floyd kritici aj časť publika považovali za „čudnú“ experimentálnu kapelu, Hendrix ich hudbu rešpektoval. Traduje sa, že Jimi často postával v zákulisí a so záujmom sledoval ich svetelnú šou a prácu s efektmi.
Hendrixovo vizionárske štúdio v New Yorku sa neskôr stalo útočiskom pre najväčšie mená rocku. Rád ho zdieľal s kolegami z brandže. Tento moment je dnes vnímaný ako jeden z najčistejších prejavov kolegiality v dejinách rocku. Skutočné umenie nie je len o súťažení v rebríčkoch. Je aj o vzájomnej podpore, ktorá nakoniec pomohla vyformovať zvuk celej jednej éry.
Zdroj: http://rockhistation
Ďalšie zdroje: Inside Out: A Personal History of Pink Floyd (Nick Mason) a archívy hudobných magazínov Melody Maker a Rolling Stone (archívne rozhovory z rokov 1967 – 1970).
