Redakcia ROCKON sa exkluzívne zúčastňuje na jednom z najväčších európskych festivalov súčasnosti, aby vám priamo z horúceho Madridu priniesla autentický report z tohto masívneho hudobného sviatku. Nebudeme si nič klamať – hoci je tohtoročný festivalový program doslova nabitý svetovými legendami, náš tím mal tentokrát v hľadáčiku jeden celkom špecifický cieľ. Rozhodli sme sa vycestovať a vybrať si práve štvrtok 9. júla kvôli jedinému, mimoriadne očakávanému koncertu: európskej live premiére kórejskej ikony Jennie s jej novou, prísne utajovanou koncertnou kapelou z USA.
Druhý festivalový deň na Mad Cool sa pritom rozbiehal v neúprosnom španielskom teple, za sprievodu dlhých radov na bránach a úvodného organizačného chaosu. Akonáhle sa však rozbehol hudobný program na hlavných pódiách, všetky negatíva išli okamžite bokom a štvrtok doručil strhujúci mix žánrov od ostrej rock-elektroniky až po prvotriedny pop a indie.
Ostrý a mimoriadne energický štart o 18:50 odpálila blondínka Reneé Rapp, ktorá okamžite postavila celý dav na nohy. Svojím drsným, suverénnym zovňajškom a dravým prejavom na pódiu nám hneď od prvých sekúnd jemne pripomenula holandskú rockovú ikonu Anouk. Jej koncert bol fúziou tvrdého rocku s modernou elektronikou a nekompromisnou černošskou rytmikou. Tradičný rockový základ postavený na klávesoch, gitare, bicích, base a suverénnom speve šliapal na maximum. Dokonalým dôkazom bol jej vlastný hit „Talk Too Much“, kde úderný, dravý refrén a špecifické frázovanie fungovali v live rockovom šate úplne geniálne.
Rapp pritom nie je vo svete veľkého biznisu žiadny nováčik. Táto multitalentovaná americká speváčka a herečka na seba brutálne upozornila už v roku 2019, kedy ako 19-ročná ovládla Broadway v ikonickej úlohe Reginy George v muzikáli Mean Girls, ktorú neskôr bravúrne stvárnila aj v úspešnej filmovej adaptácii. Televízni diváci ju zase dokonale poznajú ako Leighton z populárneho hitu HBO Max The Sex Lives of College Girls. Svoju hudobnú dominanciu potvrdila kritikmi vysoko ceneným debutovým albumom Snow Angel (2023) a čerstvým druhým štúdiovým zárezom Bite Me (2025), s ktorým valcuje rebríčky a svetové pódiá. Jej ohromný hlasový rozsah a divadelná pripravenosť z nej robia jedno z najsilnejších live mien súčasnosti.
S pribúdajúcim časom o 20:30 pódium ovládla novozélandská speváčka Lorde, ktorá zahalila svoju charizmu lídra do elektroniky. Pre typického rockového diváka išlo síce o neznámu tvorbu, no reakcia publika, ktoré odspievalo každý jeden song, nenechala nikoho na pochybnostiach o jej statuse. Celú šou výrazne dotvárala prepracovaná choreografia s dvoma tanečníkmi a hudobná zložka stála na kombinácii predohratého elektronického podmazu a troch živých hudobníkov, ktorí flexibilne striedali klávesy, scratch a kombináciu gitary s basgitarou.
O 22:45 potom konečne prišiel moment, kvôli ktorému sme merali cestu do Madridu. Jennie doručila svetovú šou od prvej sekundy. Aj pre čistokrvného rockera, ktorý jej tvorbu detailne nepozná, bol pohľad na obrovský 50-tisícový dav spievajúci každé jedno slovo jasným signálom, že na pódiu stojí globálna megastar. Vizuálny zážitok podporený špičkovými LED stenami a profesionálnymi tanečníkmi navyše skvelo dopĺňalo Jennieino mimoriadne príjemné, skromné, no zároveň svetové vystupovanie.
Najväčšou devízou tohto koncertu – a hlavným dôvodom našej redakčnej zvedavosti – však bola her brutálna americká sprievodná kapela. Celý projekt mal pod palcom hudobný riaditeľ a klávesový virtuóz Dominique Xavier Taplin, známy z rokov koncertovania s Princeom či kapelou Toto. Na gitare predvádzal neuveriteľné r&b-rockové linky trojnásobný držiteľ Grammy Justus West, ktorý v štúdiu nahrával gitary pre Beyoncé na hit „16 CARRIAGES“ z albumu COWBOY CARTER a spolupracoval s Macom Millerom. Rytmický motor, ktorý hnal celú šou nekompromisne dopredu, tvoril rešpektovaný bubeník Jackie Whitmill Jr. známy z turné s Lizzo, ktorého dopĺňal špičkový basák z elitnej losangeleskej session komunity.
Kapela vliala jej trackom obrovskú dávku tvrdosti a groove-u. Dav šalel pri jej čerstvých hitovkách z nového albumu ako „Ruby“ či rapom nabitej „Mantra“, no absolútna explózia energie nastala, keď Jennie odpálila rockovú verziu svojho hitu „Dracula“ Celú šou následne definitívne zaklincovala a ukončila obrovským hitom „Like Jennie“, kedy už zborovo spieval kompletný 50-tisícový dav pod pódiom. Pre rockového fanúšika bol tento muzikantský masaker absolútnym vrcholom dňa.
Dokonalé finále noci o 00:30 patrilo formácii Florence + The Machine. Florence Welch dokázala unavený, ale nadšený dav udržať v absolútnej nálade až do neskorých nočných hodín. Táto britská indie-rocková inštitúcia, držiteľka prestížnych cien Brit Awards a viacerých nominácií na Grammy, potvrdila svoju povesť jednej z najlepších koncertných skupín planéty.
Florence, známa svojím éterickým prejavom, behala po pódiu bosá v ikonických splývavých šatách a komunikovala s publikom ako novodobá šamanka. Jej setlist bol prierezom toho najlepšieho, čo kedy vydala – od prelomových hymien z debutu Lungs (ako „Dog Days Are Over“ či „You’ve Got the Love“), cez orchestrálny rock z albumu Ceremonials („Shake It Out“), až po energické a temnejšie skladby z jej poslednej štúdiovej tvorby Dance Fever. Skvelá, mimoriadne precízne zohratá kapela, ktorej dominovali mohutné bicie a pre ich zvuk tak typická živá harfa, vytvorila spolu s her dychberúcim, suverénnym trojoktávovým vokálom magickú stenu zvuku. Pre Mad Cool to bola fantastická a priam katarzná nočná bodka.
