Veľkohubí aussie rockeri s hrôzu naháňajúcimi tesákmi sa už pár ro(c)kov hrajú na epigónov AC/DC a vcelku trefne hádžu svoj skvostný retro-hard-rock po všetkých tých mainstreamových príčinách prvých škvŕn na nohavičkách priblblých týnejdžeriek, beznádejne prišpendlených v osídlach komerčnej stupidity chlapčenských bandov,počmáraných hip-hoperov, vychrtlých popových devušieka celej plejády slizkých napomádovaných mladíkov, ktorí miesto sluchového ústrojenstva dráždia leda tak svalnatú paprču zovretú v päsť.
Tento ich šiesty opus nie je tak skvelý ako povedzme štvrtý Breakin’ Outta Hell a už sotva siaha po métach aké prislúchajú prvotine Runnin´ Wild, ale stále je to poprdeli zahratý, výborne produkovaný, vtipný a inteligentný revival, ktorý si v určitých momentoch pokrytecky serie do huby a vyháňa čerta diablom. Totiž používať k dehonestácii mainstreamu, obtiahnuté riffy a niekedy až príliš okato prevzaté od slávnejších krajanov alebo robiť si prdel z rebríčkov a sami pritom vytvoria hitovicovú štadiónovku (v tomto prípade sa jedná o skladbu Here She Comes), ktorákeby sa hrala v médiách tak by bol zaručenou bombou.
Uplácať kolekciu dielikov z toho, ako týpkovia z austrálskeho Warrnamboolu si bez slov vypožičajú všetko zo starej školy hard-rocku a nikomu o tom nič nepovedia a potom sa všetci štyria akože angažovane brodia v spleti mainstreamových absurdít a v konečnom dôsledku prídu na to, že sa zvezú na súčasnej obskúrnej imaginárnej vlne retro old-skull hard-rocku ale s moderným soundom a kvapkou svojej geniálnej invencie, nedokáže len tak hocikto. A navyše udržať ten účelový hybrid po celú dobu v zábavnej a pútavej forme tak to dokážu len taký Airbourne. V logických a obskúrnych intenciách, aby ani hysterický heterofanúšik nechytal kompulzívne nutkanie hrdúsiť mačky, to ukazujú už od prvej pecky GUTSY, v ktorej vzdávajú hold samotnej fabulácií klasickému aussie hard-rokcu. Snažia sa byť trochu podvratní, trochu si uťahujú zo stereotypu klasického hard-rocku a následne i sami zo seba. Tento tovar od protinožcov je nášup ako sviňa a každý geriatrický rocker nad štyridsať ho nemôže nemilovať.
Eponymný opus, klasicky plný, až močopudne pôsobiaci ako lahodný sladový mok s hustou penou, je tvorený charakternými postupmi a zásadovými kánonmi a prestupuje tak naprieč zhnitým bez chrbtovej kosti daným hard-rockovým podzemím s kopou originálnych aj odpozeraných riffov, ktoré vrážajú do hromady nevyhranených mladých rockerov bezradne tápajúcich v dnešnej hudobnej produkcii dýku agresívnej a dobre šľapajúcej tvorby nasrdených Austrálčanov. Každá jedna skladba je osadená sympatickými a solídne znejúcimi prvkami, detailmi a postupmi. A v tejto bezútešnej realite hudobného biznisu pôsobia ako balzam na ubolené zvukovody, útrpne atakované dnešnou pop kultúrou. Kvartet rockerov síce nevynašiel penicilín ale zato od prvej titulky človeka chytajú kardiovaskulárne problémy, ktoré sa stlmia až poslednou skladbičkou. Veľká porcia až nad rámec nenažranosti je obsiahnutá v druhej skladbičke a treťomnasadenom singli Alive After Death (Last Plane Out)trochu sa vymykajúcom z ich bežnej tvorby, čo sa mení v ďalších, Here She Comes a Kid In A Candy Store, ktorými vzdávajú hold svojim slávnejším krajanom a vzorom AC/DC, hlavne ére s Bonom Scottom. Sú to typické rock´n´rollové hymny „se vším všudy“.
Trochu bluesového feelingu zaznie v Sky High, ktorú nasleduje hymnická Who Put The Rhythm In You? a krčné svalstvo dostane zabrať v divokom headbangingu na pecku Christmas Bonus. Niektoré riffy na tejto vydarenej fošničke pritom vôbec nie sú „old-skull“ ale viac menej produkcia a štruktúra skladieb takýto dojem vytvárajú. Každopádne starú školu nenapodobňujú cielene a do každučkého detailu. Dá sa povedať, že úplne náhodou alebo zhodou okolností tak skladajú a že to tak aj staro vyznieva. Nejaké experimenty by v ich tvorbe nevyzneli prirodzene lebo ku klasickej hard-rockovej platforme majú beztak najbližšie. Táto ich už šiesta štúdiovka lojálne nadväzuje na jednoduchý a bombastický vzorec, vytesaný a preverený na prvých dvoch skvelých doskách Runnin‘ Wild a No Guts. No Glory.
Nesmierne príťažlivá doska aj keď veľa ľudí im bude vyčítať prílišnú podobnosť s AC/DC. Pridajte k tomu sekané riffy, stredné podopkávajúce tempo, k tomu šialene príťažlivý vokál, absurdné sólové linky, leppardovské zborya máte z toho tortu, ktorú by nedali dohromady ani psíček a mačička. Doska teda nie je príliš koherentná, snaží sa dokázať príliš a to jej v určitých miestach prerastá cez hlavu. Aj napriek týmto drobnostiam je to veľmi zaujímavá a kvalitná hardrockovinka. Našťastie vďaka tomu všetkému bláznovstvu sa ani na chvíľu nevytráca napätie, jednotlivé skladbičky sa dajú dokonale prežívať a celkovú gradáciu vystupňuje v závere skvelá Send Me To Rock ‚N‘ Roll Heaven. Nie je tu žiaden priblblý baladický moment len rock´n´rollová smršť, ktorá dvíha zadnicu zo sedátka a starším uberá minimálne dvadsať rokov z ich priznaného veku.
Hudba je hlučná, agresívna a perfektná k pitiu pivka či whisky v lacnej špinavej krčmičke na predmestí. V podstate je to jedna kostra klonovaná na mnoho spôsobov, ktoré udržia v pozornosti aj tých náročnejších receptorov aj keď vyslovene nároční fans o toto len tak nezakopnú.
Vydavateľstvo: Spinefarm Records
Pôvod: Austrália
Žáner: Hard-rock/Heavy metal
Dátum vydania: 4.september 2026
Minutáž albumu: 48 min 00 sek
Skladby:
1. Gutsy
2. Alive After Death (Last Plane Out)
3. Here She Comes
4. Kid In A Candy Store
5. Sky High
6. Who Put The Rhythm In You?
7. Christmas Bonus
8. Last Man Standing
9. Rock ‘N’ Roll Ya
10. Bogotá
11. Hells Got No Vacancy
12. Send Me To Rock ‘N’ Roll Heaven
Zostava:
Joel O’Keeffe – vokál, gitara
Brett Tyrrell – gitara, vokály
Justin Street – basgitara, vokály
Ryan O’Keeffe – bicie
Hodnotenie: 7,5/10
Autor: Martin Hoza
