Skladba „Tears Of The Dragon“ je pre Brucea Dickinsona niečo ako osobný manifest slobody. Dodnes zostáva neprekonanou hymnou jeho sólovej kariéry. Pôvodne ju vydal v roku 1994 na svojom druhom sólovom albume Balls To Picasso. Krátko po tom, čo šokujúco opustil Iron Maiden. Keďže Bruce dlhé roky nebol spokojný s vtedajším zvukom a mixom, rozhodol sa tento materiál kompletne prekopat a zregenerovať. Výsledkom je nedávno vydaná, rozšírená edícia pod názvom More Balls To Picasso, na ktorej spolupracoval s producentom Brendanom Duffeym. Gitary dostali omnoho agresívnejší a mohutnejší zvuk. K tomu prispel aj brazílsky gitarista Adassi Addasi, ktorý do skladby nahral úplne nové party.
Práve táto nová, znovuzrodená verzia skladby dostala veľkolepý vizuálny šat. Song sa natáčal v priestoroch disused pivovaru v brazílskom São Paule pod režisérskou taktovkou Lea Libertiho. Bruce tu premenil starú industriálnu budovu na filmové štúdio. V nom ho nesprevádzala len jeho aktuálna koncertná zostava House Band Of Hell, ale aj kompletný symfonický orchester Almai pod vedením dirigenta Antonia Teoliho. Fascinujúcim detailom je, že všetci orchestrálni muzikanti boli pre potreby klipu maskovaní tak, aby pôsobili jemne ako zombie. Dramatickú a atmosférickú líniu celého diela navyše podčiarkuje emotívny a poetický tanec brazílskej baletky Renaty Bardazi.
Že nejde o len tak obyčajný videoklip, potvrdzuje aj jeho úspech na medzinárodnej scéne. Ešte pred svojím oficiálnym online zverejnením tento vizuálny klenot premietali na viacerých nezávislých filmových festivaloch po celom svete. Všade si odniesol prestížne nominácie a ceny v kategórii najlepšieho hudobného videa. Bruce Dickinson tak opäť raz dokazuje, že nestarne, ale zreje. Spojenie surového metalového hlasu, orchestrálnych aranžmánov a kinematografického vizuálu s jemnosťou baletu vdýchlo tridsaťročnej klasike masívny upgrade, aký si zaslúži len skutočné majstrovské dielo.
